Lažo sa teší z postupu, nad finálovým súperom nepremýšľa
„My sme mali tri vyrovnané päťky a to rozhodlo,“ konštatoval Richard Kapuš. „Vždy sme si verili a zabrali sme v rozhodujúcich chvíľach. To svedčí o sile kolektívu. Nie je ešte koniec a je pred nami finále.“ To začína v pondelok v Samsung Aréne, kde sa postavia Košičania. Tí sú rovnako po ôsmykrát vo finále, naposledy si ho však zahrali pred piatimi rokmi práve so Slovanom. „Spomínam si na naše vzájomné finále pred piatimi rokmi, kde sme vyhrali jednoznačne 4:0, ale na ľade to určite ľahké nebolo. Teraz sa budú snažiť osláviť novú halu titulom. Neprehrali tam už 17 zápasov v rade a budeme to mať v Košiciach mimoriadne ťažké. Veľa zohrá domáce prostredie, ale treba vyhrať aj vonku. Všetci máme motiváciu, aj súper, aj ich tréner Čada, máme sa na čo tešiť.“
Košice hrajú na 4 kvalitné formácie, majú vyrovnané mužstvo, ale slovanisti si veria, dokázali svoju kolektívnu silu a tú chcú ukázať aj vo finálovej sérii. „Budeme chcieť využiť ich každé zaváhanie. Treba sa vyvarovať oslabení a využiť naše presilovky. Tešíme sa na skvelú kulisu na oboch štadiónoch, stretnú sa dve kvalitné mužstvá.“
Tm
Krídelník tretieho útoku bratislavského Slovana Miroslav Lažo musel pre päť vyšších trestov vo vyraďovacích bojoch vynechať dôležitý šiesty semifinálový duel v Trenčíne. Jeho spoluhráči dokázali v búrlivom prostredí zvíťaziť a vo štvrtok v rozhodujúcom siedmom súboji už miláčik bratislavských tribún nechýbal. Po výhre 2:0, ktorá poslala „belasých“ do finále, sa odchovanec Slovana podelil o svoje dojmy.
Pre teba boli posledné dva zápasy určite špecifické, v šiestom si totiž Slovanu chýbal...
„Každý chce postúpiť, to je samozrejmé. Chlapci v utorok zabojovali aj za mňa a ja som si to nesmierne vážil. V siedmom zápase som si to chcel odrobiť naplno a všetkým to vrátiť. Som strašne šťastný, že sa to podarilo. Urobil sa kus roboty a to je podstatné.“
Kde sa táto divácky príťažlivá séria zlomila vo váš prospech?
„Myslím si, že asi najdôležitejší bol piaty domáci zápas. Vrátili sme sa domov po dvoch prehrách z Trenčína, no dali sme sa dokopy. Tam bol ten najväčší zlom.“
Posledné tri súboje ste zvládli naozaj s prehľadom a súpera ste len veľmi málo púšťali do šancí...
„Tréneri nás vynikajúco pripravili. Prešli si všetky zápasy a pozreli sa, čo na súpera platí. Pripravili nás úplne fantasticky a od toho sa to celé odvíjalo. Zozadu sme to istili, hrali zodpovedne a nebúšili toľko, čo predtým. Nevysiľovali sme sa.“
Chýbali Trenčanom po náročnej štvrťfinálovej sérii sily?
„Nemal som pocit, že by chalanom chýbali sily. Ale to najrozhodujúcejšie bolo, že naši tréneri odhalili, čo na Trenčín platí. Začali sme si na to dávať pozor. Nie je podstatné v čom to bolo, ideme ďalej a môže sa nám to zísť aj vo finálovej sérii. Dôležité je, že sme tam, a že sme všetci zabrali.“
Taktika je vždy dôležitá, no rozhoduje aj psychika tímu...
„Viacerí už máme skúsenosti, podarilo sa nám už nejaké to play off aj vyhrať. Čaká sa od nás skúsenejších, aby sme pomohli mladším chalanom a potiahli ich. Práve o tom veľkom srdci to je.“
Postúpili ste do finále. Koho by ste si z dvojice Košice - Skalica vybrali za súpera?
„O tom nikdy nehovorím ani nerozmýšľam. Čo nám osud prinesie, tak to bude. Podstatné je dobre si teraz oddýchnuť. Je jedno kto bude naším súperom, dôležité je aby sme hrali takto ako v posledných dueloch. Teraz sa musíme zregenerovať a pripraviť sa na ďalšie zápasy.“
Pomohli vám k postupu aj nové účesy, ktoré ste pripravili po štvrtom dueli?
„Ťažko povedať. Nerád by som tomu pripisoval veľký význam. Je to o šťastí. Hlavné je skĺbiť tím. Máme veľkú radosť z postupu. Tímový duch je cítiť aj z takýchto maličkostí. Zápasy proti Trenčínu boli aj dobrou prípravou na finálovú sériu.“
Pripoja sa teraz ku vám ostrihaným aj ostatní?
„Je to každého individuálna vec. Kto to ako cíti, ako to posúdi a koľko má vlasov. Nikoho do toho nenútime. Ak bude mať napríklad Zdeno Cíger pocit, že to chce dať dole, tak mu to ostrihám. Uvidíme, či ešte niečo vymyslíme. Musí to byť spontánne, nesmie sa to pripravovať dopredu.“
Interwiew
1. TRI VECI, BEZ KTORÝCH BY STE NEMOHLI BYŤ?
"V prvom rade bez rodiny, potom bez priateľov a hokeja."
2. V ČOM STE ABSOLÚTNY ANTITALENT?
"Ja viem všetko. Počkajte však, opýtam sa manželky... Ale aj ona tvrdí to isté, čo ja."
3. VAŠA NAJOBĽÚBENEJŠIA KNIHA?
"Krstný otec."
4. PLAKALI STE PRI NEJAKOM FILME?
"Keď som bol malý chlapec, rozplakal ma sfilmovaný príbeh úspešného dostihového koňa, ktorý pravidelne víťazil na pretekoch, no nakoniec ho otrávili a zomrel."
5. NAJHLÚPEJŠIA OTÁZKA, AKÚ STE DOSTALI?
"Po Zápase hviezd slovenskej a českej extraligy sa ma jeden novinár opýtal, či viem, prečo bola pred začiatkom duelu minúta ticha a či si myslím, že to bolo správne. Po leteckom nešťastí, pri ktorom zahynulo 42 ľudí, bolo povinnosťou uctiť si aspoň symbolicky obete na takomto hokejovom podujatí. Zmýšľanie tohto novinára ma veľmi zarazilo..."
6. ČO SI ODKLADÁTE A NEDOKÁŽETE VYHODIŤ?
"Topánky, opasky, šiltovky a čapice, ktorých mám aspoň päťdesiat. Zbieram nože a rôzne zbrane. Kamaráti mi napríklad na narodeniny kúpili indiánsky luk."
7. KEDY STE SA NAJVIAC ODVIAZALI?
"Pri narodení syna Maxima, vtedy som ,ťahal? štyri dni..."
8. PO ČOM TÚŽITE, ALE NEMÔŽETE SI TO KÚPIŤ?
"Po veľkom rodinnom dome."
9. AKO SI SPOMÍNATE NA ŠKOLU?
"Na základnej škole ma vedela skrotiť a prinútiť obsedieť iba pani učiteľka Pifflová. Naučila ma čítať, písať, počítať. Na dopravnej učňovke som sa naučil veľa rôznych zručností, no nemali sme v triede ani jednu spolužiačku. Paradoxne, v tom období som chcel utiecť zo školy, teraz by som sa tam rád vrátil..."
10. NAJKRAJŠIA ŽENA NA SVETE?
"Určite moja manželka Michaela. Zo svetových celebrít Angelina Jolie a Monica Bellucci."
Miroslav Lažo je známou persónou na každom zimnom štadióne na Slovensku. Tridsaťročný krídelník Slovana sa preslávil v mladosti najmä svojou tvrdou hrou a častými potýčkami, no v posledných rokoch sa z neho stal i obávaný strelec. Na svojom konte má aj 12 štartov v drese národného tímu, v ktorých strelil 6 gólov. V aktuálnej sezóne je asistentom kapitána Róberta Dömeho a v 50 dueloch extraligy si na svoje konto pripísal 47 kanadských bodov za 25 gólov a 22 asistencií, čo je jeho osobné maximum.
Najprekvapujúcejším štatistickým ukazovateľom pri jeho mene však nie je počet gólov, bodov, ba ani trestných minút, ale ukazovateľ "plusiek", resp. "mínusiek". Rodák z Bratislavy bol na ľade pri 63 strelených góloch „belasých“ a iba pri 23 inkasovaných, čo ho spoločne so spoluhráčom z útoku Michalom Hreusom radí na prvú pozíciu v klube a delené piate miesto v celej lige. Po skončení základnej časti extraligy, v ktorej obsadil Slovan jednoznačné prvé miesto, sme sa s Mirom Lažom porozprávali.
Ako hodnotíš doterajší priebeh sezóny?
„Prvý cieľ stanovený pred začiatkom sezóny, vyhrať základnú časť sme splnili. Motivácia bola tentoraz naozaj veľká - účasť v Lige majstrov, najlepšia pozícia pred play off a výhoda domáceho prostredia. Dopadlo to teda najlepšie, ako sme si mohli priať. Teraz ideme ďalej, trpezlivo, krok za krokom.“
Ako si zatiaľ spokojný so svojimi výkonmi? V 50 dueloch si zaznamenal až 47 bodov, čo je vôbec najviac v tvojej kariére.
„Som veľmi spokojný, veď body a góly vždy potešia. Som rád, že som mohol takýmto spôsobom prispieť k našim víťazstvám. Či však budem sezónu považovať za úspešnú, o tom rozhodnú až zápasy play off.“
Spolu s tvojím bodovým kontom rastie tradične aj výpočet trestných minút. S 210 minútami si najlepší v lige...
„Ja si myslím, že som urobil veľký pokrok v tom, že v druhej polovičke súťaže som sa vyhýbal vyšším trestom, zbytočným roztržkám a konfliktom, pokiaľ to nebolo nutné. Niekedy aj rozhodcovia majú na mňa prísnejší meter. Asi je moje meno nejaké strašidelné, trošku prísnejšie ma berú. Ale posledné mesiace som naozaj spokojný, myslím si, že je to zmena k lepšiemu.“
Počet vyšších trestov naozaj klesol, no v tých dvojminútových rovnako vedieš s rovnou päťdesiatkou...
„Mám jednoducho taký herný štýl. Som Miro Lažo, takže to vyplýva aj z toho. Nikdy som nikoho nešetril a nikdy ani nebudem.“
Slovan narazí vo štvrťfinále na Žilinu, kde si hrával. Berieš zápasy proti "vlkom" stále trochu prestížnejšie?
„Žilinu poznám, teším sa na priateľov a známych, ktorých tam mám. Budeme sa snažiť hrať čo najlepšie. Verím, že diváci uvidia výborný hokej tak v Bratislave, ako aj v Žiline. V play off sa každý vyhecuje na maximum a ja si myslím, že to budú dobré zápasy.“
Liga Majstrov má už 6 istých účastníkov
Novovytvorená Liga majstrov už pozná šesť z dvanástich účastníkov svojej premiérovej edície 2008/09. Hlavnú súťaž a lukratívne štartovné vo výške 300-tisíc eur si víťazstvami v základných častiach svojich líg zabezpečili švédsky HV 71 Jönköping a HC České Budějovice, minimálne v kvalifikácii sa objavia Slovan Bratislava, SC Bern a Norimberg Ice Tigers. Ak sa jeden z tých troch tímov stane majstrom, získa priamu miestenku do hlavnej fázy. V nej má istotu štartu aj posledný víťaz Európskeho pohára majstrov Metallurg Magnitogorsk. Druhý ruský tím bude aktuálny majster krajiny, ak sa ním stane Magnitogorsk, potom má účasť zabezpečenú víťaz základnej časti z Ufy. Vo Fínsku síce základnú časť vyhral Kärpät Oulu, tamojšie kluby sa však rozhodli, že miestenky do Ligy majstrov si vybojujú obaja finalisti.
Slovensko bude mať v novovytvorenej Lige majstrov dvojnásobné zastúpenie. Definitívne zloženie dvojice zo Slovenska, ktorá zasiahne do lukratívnej súťaže, bude známe až po play off. Slovan má zatiaľ zaručenú účasť v septembrovej kvalifikácii s tímami zo Švajčiarska a Nemecka, ak získa aj titul, bude hrať hlavnú súťaž. Predstavitelia a akcionári Pro-Hokeja rozhodli, že v prípade rovnakého víťaza základnej časti i play off bude druhým slovenským zástupcom v kvalifikácii Ligy majstrov zdolaný finalista.
Kvalifikačný turnaj troch tímov o poslednú miestenku odohrajú na jeseň tohto roku, miesto i presný termín potvrdí IIHF neskôr.
Slovan Bratislava je na slovenské pomery veľkoklub. Klub s bohatou tradíciou, ktorý mal vo svojich radoch kvalitných hokejistov, klub, ktorý nemá problém kvalitného hokejistu si zadovážiť. Názov SLOVAN je už dobre známa značka, ktorá sa v hokejových vodách preháňa nejeden rok, navyše úspešne. Po úspechu na turnaji v Petrohrade, si zabezpečili minimálnu účasť v predkole víťazstvom v základnej časti. Slovan je klub, ktorý hádam ešte ako nikto iný nerozdelil slovenskú hokejovú verejnosť v takej miere, ako je dnes.Či sa to niekomu páči, alebo nie, Slovan je najlepším mužstvom na Slovensku, nielen čo sa týka výsledkov, ale aj organizácie. Porovnávať s belasími sa môžu len hokejoví virtuózi z Košíc, no meranie síl by dopadlo v ich neprospech. Ale obráťme radšej kartu. Prečo je tomu tak? Je naozaj Slovan nadpriemerný slovenský klub, ktorý v lige nemá konkurenciu a tvrdo povedané, presiahol jej úroveň? Alebo má len povestné šťastie? V nesledujúcich riadkoch sa Vám pokúsime priblížiť to záhadne „tajomstvo“, ktorým disponujú hráči, tréneri i funkcionári Slovana. Inak povedané recept na elixír úspechu klubu z Bratislavy. Pracovný názov: Elixír úspechu belasého orla.
Slovo úspech je niekedy klamlivé. Čiara, ktorá vás delí od úspechu je vratká, razom môže byť z úspechu hlboký pád. Slovan Bratislava toho tento hokejový rok zažil toho požehnane. Najskôr neúspešný začiatok, po prehrách s Martinom vonku 3:6 a Duklou v repríze finále 1:2 po predĺžení, mal na svojom konte 0 bodov. Neskôr sa karta obrátila, Slovan začal vyhrávať, vybudoval si pevný náskok, ktorý bol po konci základnej súťaže obrovský.. Na turnaji Super Six v Petrohrade reprezentoval slovenský klubový hokej viac než úspešne, nebyť nešťastných nájazdov proti Metallurgu, mohol byť jeho prienik medzi klubovú hokejovú elitu ešte výraznejší.
Slovan sa nestal klubom ,ktorý dominuje v extralige a mieša karty i na európskom fronte zo dňa na deň. Krôčik za krôčikom zbieral Slovan informácie, rôzne ingrediencie, aby z nich nakoniec pri správnej konštelácii, dostal formu, akú ma teraz. Tu sú:
1. Herná skladba mužstva- postupne a do detailov prelúskame káder úradujúceho majstra, jeden jediný hráč nebude vynechaný
2. Taktika alebo herný systém
3. Tréner tvorí minimálne polovicu úspechu- on určuje taktiku, ak ju určí zle, tím je odsúdený na neúspech- Slovan vedie až dvojica výnimočných trénerov
4. Vnútorná politika klubu- prestupy, vhodné doplnenie kádra
1. Herná skladba mužstva
Slováci, Fíni, Česi. To je sumár národnosti hráčov belasích. Vo svet sa medzi nimi rozdiel robí, no v hokeji národnosť nehrá až takú veľkú úlohu. Pri útočných akciách súperov hráči nemyslia na to, že proti nim korčuľuje Slovák, Fín, Čech, či Švéd. Na ľade si je každý v tomto smere rovný. Práve toto zmýšľanie je jedným zo základných pilierov hry Slovana.
OBRANA: Hovorí sa, že útok je tá najlepšia obrana. A tá belasá tou najlepšou teda je. Výborne skĺbene obranné dvojice, v ktorej každý jeden hráč ma svoje plusy, je samozrejmosťou. Veci, čo sa týka rozostavenia a podobne, si necháme na tú taktickú stránku. Poďme si teda rozobrať obrancov pekne po poriadku:
6. Jozef Kováčik- obranca, ktorý prišiel pred sezónou z Nitry. Iba 28 ročný obranca má svoje najlepšie roky ešte pred sebou, no už v Slovane ukázal, že sa v tých najlepších kluboch nestratí. Vďaka svojej spoľahlivosti a tvrdej roboty dostal pozvánku do reprezentačného výberu Júliusa Šuplera. Je jedným z najaktívnejších strelcov spomedzi obrancov, ktorý brázdia ľad SAMSUNG Arény, tréner ho stavia na presilové hry, v ktorých je svojmu mužstvu veľmi platný. Má dobrú rozohrávku, smerom dopredu je dravý, v krízových situáciách však sem- tam zlyhá. Šťastnú rodinku Kováčikovcov obohacuje nielen krásna manželka, ale aj ich dcérka Sabina, ktorá predstavuje doslova živé striebro, vďaka ktorému má Jozef formu počas play-off ako hrom.
7. Ján Srdínko- český zadák, ktorý patrí k tým hráčom, ktorí sú pre belasích nepostrádateľní. Odvádza kvantum čiernej roboty, v súbojoch pri mantinely je nekompromisný, no nikdy nie zákerný. Má skvelý prehľad v hre, mužstvo dokáže potiahnuť. Srdce, ako ho familiárne prezývajú, je lídrom spomedzi obrancov, i keď jeho štatistiky o tom nehovoria. Za jeho výkony však nehovoria čísla v kolónke gólov alebo asistencii, ale najmä zápal pre hru, skúsenosti a vodcovské schopnosti.
8. Michal Sersen- pred pár rokmi málo známy bek, ktorý si zahral v jednom mužstve spoločne so Sidney Crosbym sa z ničoho nič stal jedným z najobletovanejších obrancov našej ligy. Má tvrdú strelu, ktorou by mohol konkurovať hádam aj Zdenovi Chárovi, i keď kapitán medveďov z Bostonu by bol úspešnejší, rozdiel by nemusel byť tak markantný. Michal má výborný prehľad v hre, je rýchly, nebezpečné situácie predvída a v súbojoch jeden na jedného je vo väčšine prípadov úspešný. Má partnerku s ktorou je šťastný, a tak nielen jeho kariéra môže mať vzostupný charakter.
69. Petr Pavlas- rodák z Čiech oslávil pred pár dňami 40 rokov a veruže na jeho pohybe na ľade to badať. To však neznamená, že je pre Slovan neprospešný, práve naopak. Na ľade hrá stále s prehľadom, hráva počas presilových hier, no streľba je na úzadí. Hráč, kedysi bájny svojou razantnou strelou, nahrádza práve strely čoraz častejšími nahodenými pukmi, respektíve prihrávkami. Rýchlejším hráčom už nestíha, no na ľade si dokáže urobiť poriadok. Svojimi skúsenosťami pomáha mladým a je príkladom toho, že i v 40 rokoch sa dá hrať vrcholový hokej. Čože je to štyridsiatka...
68. Milan Hruška- čerstvý reprezentant má úbohé štatistiky, no podobne ako u Srdínka, jeho úlohy sú iné. Priestor pred vlastnou bránou si čistí poctivo a kvalitne, má aj rýchlosť, no pani šťastena mu nepridala do vienka trošku trpezlivosti a najmä punc sebaovládania sa. Ak chytí zlý deň, jeho súperov čaká minimálne cesta do šatne. Napriek tomu je Hruška obrancom s obrovskou šancou na hokejový progres.
77. Peter Huba - mladučký obranca, ktorý toho veľa nenahovorí, ba ani nenahrá. V zápasoch, v ktorých dostane šancu si svoje uhrá, no pohľad naňho vyvoláva zmätené dojmy. Jeho herný prejav je málo agresívny, chaotický a v čase keď je na ľade zvyčajne narobí vrásky na čele svojim trénerom i fanúšikom. Je však mladý, potenciál má a spolu s narastajúcim počtom zápasov sa jeho kvality budú zvyšovať.
76. Dušan Devečka- hádam najnenápadnejší obranca belasích. Nevyniká výškou, rýchlosťou, ani strelou a v Slovane sa stále len hľadá. Na jeho obranu treba dodať, že rozlet v jeho v kariére pribrzdilo vážne zranenie. Ako obranca si svoje odvedie, málokedy však pridá niečo viac. Keď sa už- už zdalo, že sa dostane do formy, ktorú mal spred zranenia, sa opäť zranil.
39. Daniel Hančák- ďalší obranca, ktorý keď bol vo forme sa nešťastne zranil a od tej doby sa akoby na ľade stále len hľadal. Jeho prejav na ľadu má čo- to z prejavu Hubu, čo to z prejavu Devečku. Po Hubovi „zdedil“ chaotickosť, po Devečkovi zas priemerné výkony, ktoré asi zaostávajú za očakávaniami fanúšikov.
5. Lukáš Bohunický- vysoký obranca, ktorý dostal šancu za Slovan počas letnej prípravy. V nej predvádzal dobré výkony, no počas ligy vysedáva zvyčajne len na lavičke náhradníkov. Keď sa aj do hry dostane pôsobí dojmom, „safety first“, čiže neurobiť žiadnu chybu. Pukov sa zbavuje rýchlo, zväčša nepresne.
91. Peter Kudelka, 4.Rastislav Veselko- obaja hráči patria do tímu juniorov Slovana, na zápas proti výberu SR do 20 rokov sa však dostali. Pre málo príležitostí, nekomentujeme.
ÚTOK: Útočná fáza belasích sa nesie v dvoch rovinách. Prvou je málo streľby, druhou je však jej efektívnosť. Slovan ťaží z presnej mušky, na ihriskách súperov je pre jeho útočnú hru charakteristické, že vyťaží z minima maximum. V útočnej činnosti má Slovan plno individualít, ktoré stoja za zmienku:
19. Martin Hujsa- jeden z najsubtílnejších útočníkov, nielen Slovana, ale aj ligy. V istom momente mu bulvár nedal dýchať, no na jeho výkonoch sa to neprejavilo. Patrí k hráčom, ktorý pravidelne bodujú, je veľmi šikovný v práci s pukom, dokáže prekĺznuť pomedzi dvoch obrancov súpera a nebezpečne zakončiť. Pre Slovan nepostrádateľný.
9. Martin Kuľha- druhý najproduktívnejší hráč ligy, tým pádom najproduktívnejší hráč Slovana. Najlepší strelec ligy. Štatistiky hovoria za všetko. Prehupol sa cez hranicu 30 gólov, v jednom zápase strelil 4 góly- proti Trenčínu, proti Kežmarku zas 3. Hráva presilové hry, má tvrdú strelu, je presný v koncovke, ešte keby tak bol presný aj v prihrávkach. Flegmatik ako vyšitý. Po góloch skoro rovnaké emócie ako pri vylúčení. Herne to nie je najlepšie, no vďaka tvrdej práci pred bránou a dobrej koncovke, sa stáva už druhým útočníkom v tejto rubrike, ktorý by Slovanu náramne chýbal.
11. Ľubomír Pištek- ďalší z hráčov, ktorý je pre belasích nepostrádateľný. Síce neoplýva práve najlepšou hokejovou technikou, svojou bojovnosťou si všetko vynahradzuje.. Tréner ho často posiela na oslabenia, v ktorých je jeho bojovnosť veľmi platná. Typologicky ide o hráča, ktorý veľa rán príjme, no i odovzdá, o hráča, ktorý odvedie pri bráne súpera čiernu robotu a pri mantinely vie často podržať puk. V prípade zlepšenia sa v produktivite, by mohol patriť k tým najlepším.
79. Marek Uram- bezpochyby klenot extraligy. Jeden z najlepších hráčov. Pre jeho nízku postavu a donedávna dlhé vlasy si ho nedá nevšimnúť. Hriva však išla dolu, Marek nebol spokojný s výkonmi a príčinu hľadá práve v už spomínanej hrive. Uram je brilantný technik, a ako o ňom hovorí jeho spoluhráč Sersen, reprezentant Slovenska je schopný urobiť fintičku, po ktorej sa obrancom krúti hlava hádam dva dni. V táboroch fanúšikov je neobľúbený pre časté vylúčenia ich miláčikov, ktorí si na lavicu hanby sadajú práve po zákrokoch na Urama. Hráč s orlom na hrudi a 79 na chrbte si je vedomý toho, že si ho súperi všímajú častejšie než ostatných a tak si sem- tam nejaký ten faul prifilmuje..V minulej sezóne brilantný strelec, v tejto mu patrí pozícia nahrávača. Jednoducho ikona klubu.
59. Róbert Dome- kapitán Slovana, chlap ako sa patrí. Je statný ako hora, hovorilo sa dokonca o jeho nadváhe, no on tieto reči zmietol zo stola svojimi výkonmi. Od svojho príchodu sa stal miláčikom tribún, bojuje ako lev, má tvrdú prihrávku, i strelu. Je neuveriteľne rýchly, mužstvo dokáže vyburcovať a v súbojoch o puk je neodstaviteľný. Do koncepcie Slovana dokonale zapadol.
81. Miroslav Lažo- fanúšikmi považovaný za bitkára, hoc on sám sa zaňho nepovažuje a mi mu dávame za pravdu. Bitkári bývajú zväčša mohutný, vysoký, pomalý a neohrabaný. Na Laža ani jeden z týchto prívlastkov neplatí. Ba naopak. Lažo je neuveriteľne rýchly, je dobre technicky vybavený, strieľa dôležité góly, ba čo viac, dokáže na ne aj nahrať. Na ľade nekompromisný, v súkromí živý a zábavný chlapík.
93. Michal Hreus- v Slovane už čo- to odohral a hoc si dal menšiu pauzu, opäť sa do hlavného mesta vrátil. Je hráč, pre ktorého sú charakteristické jeho nahrávky. Milimetrovými prihrávkami nachádza spoluhráčov, má dobrý prehľad v hre, v poslednej dobe pookrial aj do rýchlosti. Nie je to typický bojovník, na ľade pôsobí flegmaticky, ba zaspane, no v rozhodujúcej chvíli zaúraduje.
18. Richard Kapuš- kapitola sama o sebe, hráč s nespornými kvalitami, však predvádza kolísavé výkony. V jeden okamih zahviezdi, no v druhom totálne prepadne. Ako center ma slušnú predstavivosť na ľade, s jeho bojovnosťou, je to už horšie. Svojimi skúsenosťami však dokáže neraz otočiť ťažký zápas, čo sa začalo prejavovať v zápasoch play-off, kde sa stihol už aj pobiť.
86. Radoslav Kropáč- pre fanúšikov sklamanie, no čo sa týka štatistík, nie je to najhoršie. Je však pravdou, že sa od neho čaká viac. Herne je to na priemernej úrovni, patričnú dynamickosť a zápal do hry stále márne hľadá. Keď sa však dostane do šance, je nekompromisný a dokáže si zachovať chladnú hlavu. Podľa nášho názoru, bude práve Kropáč tým hráčom, ktorý v play- off bude nakláňať misky váh na stranu belasích.
23. Juraj Sýkora- praktický rok nehral pre vážne zranenie kolena, ktoré, ako sa zdá, našťastie drží po hromade. Tréner Cíger mu hľadá mietlo v útoku, zatiaľ sa však samotná hráč nie a nie usadiť. Vzhľadom na dlhodobé zdravotné problémy sa však niet čomu diviť.
25. Juraj Gráčik- šedý priemer, ktorý nakoniec v belasom drese ani nehráva, jeho prechodným domov sa stal bratislavský Ružinov. Treba povedať, že oprávnene. Juraj od začiatku sezóny klesal na duchu, jeho výkony neboli dobré, v mnohých zápasoch pôsobil rezignovane.
10. Igor Baček- hráč, ktorému to tiež túto sezónu príliš nešlo. Avšak uňho je badať určitá progres. Je rýchly, techniku má slušnú, jeho problémom je malé sebavedomie na ľade. V poslednom súboji pred reprezentačnou prestávkou však zahral drzo, čo mu vynieslo aj bod za asistenciu.
15. Michal Kokavec- číslo síce nezdedil po Gráčikovi, no výkonmi absolútne k nemu zapadá. Nepresný, chaotický, pomalý. Výšku má, hmotnosť je taktiež dosť obstojná, no napriek tomu, tieto svoje výhody nedokáže preniesť na ľad.
BRANKÁR: Je známe, že brankár môže mužstvu zápas vyhrať, no i prehrať. Slovan má na brankárskom poste muža, ktorý je priam neprekonateľný. Najlepší brankár turnaja majstrov v Petrohrade, ma za svojim chrbtom aj istotu v podobe Jána Chovana.
1. Sasu Hovi- fínsky gólman si získal srdcia fanúšikov, nielen svojou ústretovosťou, ale najmä výkonmi na ľade. Slovanu vychytal titul, v tejto sezóne ho taktiež drží nad vodou. Táto sezóna je preňho prelomová, keďže sa počas nej stal otcom. Narodila sa mu krásna a zdravá dcéra Saaga, ktorá šťastnému tatkovi a mamičke robí veľa radosti.
30. Ján Chovan- stabilná dvojka belasích, ktorá sa ma svoju pozíciu nesťažuje. Keď dostane šancu, je vidno, že mu chýba zápasová prax. Predľžil zmluvu, belasý si cenia najmä jeho tímový duch, z jeho úst by ste nikdy nepočuli sťažnosť na to, že dostáva málo príležitostí.
60. Marek Srnec, Lukáš Filo- dvaja brankári, ktorí hrajú taktiež Slovnaft extraligu, no len tú juniorskú. Prvý menovaný dostal aj príležitosť na záverečných 5 minút proti slovenskej dvadsiatke a predviedol sa jednou hlavičkou.
2. Taktika alebo herný systém
Belasý tím ma špičkovo prepracovanú defenzívu, vďaka ktorej slávi úspech. Každý jeden hráč má presne určene úlohy a i obranné dvojice sú zosúladené tak, aby jeden z dvojice obrancov bol útočnejší a ten druhý defenzívnejší, čo v praxi vychádza. Slovan preferuje hru na tri formácie. Podľa slov trénera, trénovaný hráč musí zvládnuť v takomto zložení zápas odohrať. Slovan nemé presne vyšpecifikované po ktorej strane bude viesť útoky, formácie má zložené tak, aby si hráči navzájom vyhovovali a najmä sa dopĺňali. V každej jednej formácii je hráč, ktorému je charakteristická bojovnosť, hráč ktorý na góly nahráva a hráč, ktorý ich strieľa. Pre Slovan je charakteristická razantná a nekompromisná hra pri mantinely, má výborne pokryté stredné pásmo. Presilové hry hrá systém tzv. trojuholník, pričom chybou je, že puk si nevymieňajú hráči rýchlejšie. Dopodrobna vypiplaná obrana slávi úspech najmä na ihriskách súperov. Belasí majú radšej tímy, ktoré s nimi hrajú otvorený hokej, no tých je čoraz menej. Vyslovene im nesedia Košice či Martin, naopak na Zvolene si pochutia príliš často.
3. Tréner
Tréner je ten, ktorý je zodpovedný za hru mužstva, i jeho výsledky. Keď preberal Zdeno Cíger trénerské žezlo po Čadovi, ktorý sa musel po zlých výsledkoch porúčať, ozvali sa mnohí neprajníci, ktorí tvrdili, že Slovan s Cígerom sa bude potápať rýchlejšie než Titanic. Čuduj sa svete, Cíger doviedol belasích až k titulu. Spolu s Miklošovičom boli i pri reprezentačnom kormidle, kde pôsobili ako asistenti Júliusa Šuplera. Od tejto sezóny si úlohy rozdelili nasledovne: Cíger sa vzdal reprezentačného kormidla a vedie tréningy, pokiaľ je jeho asistent na reprezentačnej akcii. Cíger má na starosti prax hráčov, Miklošovič taktiku. Niet pochýb, že sú zohraná dvojka, ktorej predpovedáme ešte väčšie úspechy, než zatiaľ dosiahla. Tréningy sú zamerané najmä na streľbu, prácu s pukom, nacvičujú sa rôzne herné situácie. U hráčov veľmi obľúbeným prvkom hry je hra na šírku ihriska, kde proti sebe nastupujú jednotlivé päťky. Hráči si pri nich vyskúšajú techniku, zohratosť, brankári sú častejšie v permanencii, hravou formou sa belasí zlepšujú v hernej činnosti jeden na jedného.
4. Vnútorná politika klubu
Klub vedený Marošom Krajčim by nebol tam, kde je, keby nemal nielen silnú finančnú podporu od partnerov, no najmä skvelý, ba priam vycibrený cit pre hráčov. Veď uvážte sami: príchody Srdínka, Sersena, Hoviho, Domeho, Hujsu, Urama, Pavlasa, Laža, Kropáča, ale aj Kováčika hovoria jasnou rečou. Slovan vie čo robí. Navyše všetky tieto klenoty sú uzavreté v trezore klubu aj pre ďalší rok. Slovan dokáže z hráčov vyšťaviť maximum. Je to dané samozrejme aj históriou klubu, ktorá je veľmi bohatá. Možný príchod Karalahtiho do belasého dresu by bol prestupovou bombou, navyše by znamenal nielen vzpruhu pre hráčov, ale predovšetkým injekciu do kasy majstra. Niet pochýb, že na každý jeden zápas by bolo vypredané, veď hviezdu formátu Karalahtiho nie je vidno každý deň. Hráč je neslávne známy svojimi excesmi v súkromí, no nie tie mu pomohli k tým výkonom, ktoré podával. Podľa generálneho manažéra Bratislavčanov, Maroša Krajčiho by mal získať dres s číslom 10. Naskytá sa otázka, či Baček, obliekajúci práve dres s týmto číslom, preberie dres po Gráčikovi, alebo aj jeho postihne osud, ktorý ukazuje do Ružinova. Po manažérskej stránke je Slovan na najvyššej úrovni. na rozdiel od iných mužstiev, do toho belasého pribúdajú hráči pod heslom, lepšia kvalita ako kvantita, čo slávi úspech.
Čo dodať na záver? Slovan je naozaj mužstvo, ktoré je výnimočné. Liga sa vyrovnáva, čo však Slovan dementuje svojimi výkonmi a neochvejnou pozíciou na čele. Blíži sa ale play-off a neraz sa stalo, že mužstvá z prvých miest vypadli. Belasí pôsobia pre fanúšikov ako červené súkno,
pre hráčov ako veľká šanca vytiahnuť sa. Súboje v play- off budú teda nesmierne zaujímavé a jedno je isté. Ak chce byť Slovan majster, musí pokračovať v nastolenom tempe a pracovitosti.